Imperativ

Rozkazovací spôsob

→ môže vyjadrovať prosbu, príkaz, návrh, radu, odporučenie, varovanie  atď. Rozkazovací spôsob netvoria modálne slovesá a tiež neosobné slovesá ako napr. regnen (pršať).

→ nemčina používa tvary rozkazovacieho spôsobu pre tieto osoby:

• du (tykanie jednej osobe)
• wir
• ihr (tykanie viacerým osobám)
• Sie (vykanie jednej alebo viacerým osobám)

 

Ako sa tvorí rozkazovací spôsob?

1. –                                                                       

2. du schreibst       Schreib! (Píš!)                     

3.  –                                                                      

 

1. ^↔ wir schreiben      Schreiben wir! (Píšme!)

2.    ihr schreibt          Schreibt! (Píšte!)                         

3. ^↔ Sie schreiben       Schreiben Sie! (Píšte!)

 

→ koncové –e v tvare rozkazovacieho spôsobu bolo časté, ale dnes je zastarané a v bežnej reči sa už nepoužíva. Koncové –e je nutné iba v slovesách, ktorých kmeň sa konči na –d,-t,-ig,-n,-m.                       

• Arbeite! (Pracuj!)
• Rechne! (Počítaj!)
• Lerne! (Uč sa!)

Taktiež i pri slovesách antworten, baden, atmen, leiden, bitten, entschuldigen a iné.

Koncové –e sa nevyskytuje v silných slovesách s prehláskou –e na –i, napríklad :

• Nimm! (Zober!)
• Gib! (Daj!)
• Lies! (Čítaj!)

 

→ silné slovesá, ktoré v 2. a 3. osobe jednotného čísla priberajú prehlásku, stoja v rozkazovacom spôsobe bez prehlásky, napríklad:

• Fahr! (Cestuj!)
• Schlaf! (Spi!)

Sloveso sein ( byť) sa v rozkazovacom spôsobe tvorí nepravidelne

1. –                  1   Seien wir! (Buďme!)
2. Sei! (Buď!) 2.  Seid! (Buďte!)                         
3. –                      3.  Seien Sie! (Buďte!)

 

 

(Quelle:Zmaturuj z nemeckého jazyka 1. Didaktis 2005.)