Imperativ
Rozkazovací spôsob
→ môže vyjadrovať prosbu, príkaz, návrh, radu, odporučenie, varovanie atď. Rozkazovací spôsob netvoria modálne slovesá a tiež neosobné slovesá ako napr. regnen (pršať).
→ nemčina používa tvary rozkazovacieho spôsobu pre tieto osoby:
- du (tykanie jednej osobe)
- wir
- ihr (tykanie viacerým osobám)
- Sie (vykanie jednej alebo viacerým osobám)
Ako sa tvorí rozkazovací spôsob?
1. –
2. du schreibst Schreib! (Píš!)
3. –
1. ↔ wir schreiben Schreiben wir! (Píšme!)
2. ihr schreibt Schreibt! (Píšte!)
3. ↔ Sie schreiben Schreiben Sie! (Píšte!)
→ koncové –e v tvare rozkazovacieho spôsobu bolo časté, ale dnes je zastarané a v bežnej reči sa už nepoužíva. Koncové –e je nutné iba v slovesách, ktorých kmeň sa konči na –d,-t,-ig,-n,-m.
- Arbeite! (Pracuj!)
- Rechne! (Počítaj!)
- Lerne! (Uč sa!)
Taktiež i pri slovesách antworten, baden, atmen, leiden, bitten, entschuldigen a iné.
Koncové –e sa nevyskytuje v silných slovesách s prehláskou –e na –i, napríklad :
- Nimm! (Zober!)
- Gib! (Daj!)
- Lies! (Čítaj!)
→ silné slovesá, ktoré v 2. a 3. osobe jednotného čísla priberajú prehlásku, stoja v rozkazovacom spôsobe bez prehlásky, napríklad:
- Fahr! (Cestuj!)
- Schlaf! (Spi!)
Sloveso sein ( byť) sa v rozkazovacom spôsobe tvorí nepravidelne
- – 1 Seien wir! (Buďme!)
- Sei! (Buď!) 2. Seid! (Buďte!)
- – 3. Seien Sie! (Buďte!)